(aran epochal)
Slova se sypou jako sklo - a taky tak řežou,
nechtěl bych pod nima stát
a bát se toho jak jedou hlavou,
vlevo vpravo, stokrát.
Drát morseovky vzkazů a ticha,
vzkazů a ticha - a konec nepospíchá,
tak jako absint, co nespí a číhá,
jako poslední lednová tíha,
jako sezona rozjetá z kopce,
jako ovce,
jak ovce,
jak ovce...

(bene)
Dievča, ukazuješ mi fotky svojho otca,
vraj nech viem ako plynie čas.
Spomínam na tých pár hodín vo vieche,
keď sme sa nevedeli pozviechať.
Občas v mojich očiach vidíš smútky vekov.
Smútky všetkých, čo som kedy stretol.
Sem tam sa lesknú, veď som rapper,
tak bling bling! No sú to len city.
Sa ma pýtaš, či verím na sny prísediacich
a vraj, že či je ešte dakto s kým pijem absint.
Otázka horí jak pohár.
Horíme do tla, keď ideme do roka a do dna!
Topíme sklá.
A dúfame, že sa nebudeme topiť v dlhoch.
Dopiť kolo, dobyť svet, robiť rap.
Underground je podvedomie.
Tisíc žvástov, keď k nám prehovára účet,
je toho na nás príliš a svetlo
sa láme jak palica, ktorú nad nami už zlomili.
Jebať! Možno sme len opití.


(lyrik)
Hneď ako sme zapadli, zasadli za stôl,
zažil som samádhi na pár chvíľ, dáko
som to nepochopil, tak som sa zas vrátil
do sveta, kde mávame zlé svedomie
a prach na sny sadá, čas a priestor sú real,
ja a ty - to iskrí v jedenástej dimenzii.  
Dievča, dávaš mi absint v tejto skrýši,
tá chuť žiť nám vymazáva časť myslí.
Buráky si pamätajú búrske vojny,
dav sa búri jak moje hormóny, padajú bomby.
Klerik zúri, mlčia múzy v piatich vojnách,
ráč si vybrať, ktorá je tá tvoja, na veľkoplošnej
plazme čo šumí na naše tichá...
Chceme len dýchať, jak prišla si sem
zložiť svoje mlieko mäso krv, bejby,
mám na teba chuť a pritom neva, že som veggie.
___

(aran epochal)
The words fall like glass - and cut the same
I wouldn't want to stand under them
and worry as they go through my head,
left, right, a hundred times
Struggle through the Morse code of worry and silence,
worry and silence - and the end is doesn't hurry
just like absinthe, never sleeping, always awake,
like January's last ache
like a season rushing down a slope that's steep,
just like sheep,
like sheep,
like sheep

(bene)
You’re showing me photos of your dad
saying I need to know how time passes
I’m thinking of the few hours we had
drinking wine unable to move our asses
In my eyes there lies the sadness of ages
The sadness of everyone I’ve met rages
Sometimes the eyes get wet, I’m a rapper you know
so bling bling. This is how feelings go
You ask me if I believe in the dreams of the wordsmiths
and if there’s still someone left to drink absinth with
The questions burns like the glass
We burn down to the ground, year after year we drown
Girl, we melt glasses
And hope we won't melt with debt, finish the round,
conquer the world, do rap until sunset
This is our subconscious underground
All the small talk, the bill talking to us
the weight is too much, we throw up
and throw in the towel on the life we've tasted
Fuck that, maybe we’re just too wasted

(lyrik)
As soon as we met somebody and sat at the table
We experienced samadhi, somehow we’re able
I didn’t quite get it so I came back like a fool
Back into the world where we have bad conscience
Our dreams are covered in dust, space and time are real
Me and her, the sparks in the eleventh dimension appeal
and she’s giving me absinth in our hideout
And the urge to live makes us laugh out loud
And the peanuts remember the Boer wars
the crowd roar like my hormones, bombs are falling
The cleric is nuts, in times of war muses hide
You choose, girl which one amuses you on the wide
Plasma screen fizzing into our silence
We’re here to breathe, this is our island
Rest our bones with milk, flesh and blood, baby
I’m in, never mind I’m a veggie